Mal som pätnásť rokov, keď sa to stalo.
Zavolali ma do izby, kde čakal pastor. Bez vysvetlenia, bez prípravy.
Len položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť, aby „zo mňa vyšiel démon homosexuality“.
Sedel som tam, úplne stŕpnutý. V tej chvíli som ani nerozumel, čo sa vlastne deje. Len som počúval jeho hlas, ktorý vravel veci o mne – ako by vedel, čo prežívam.
A ja som mu uveril.
Vtedy sa niečo vo mne zlomilo.
Nie preto, že by ma niekto fyzicky zranil. Ale preto, že som bol presvedčený, že niečo v mojom vnútri je zlé.
Že ak chcem byť milovaný, musím to „opraviť“.
Že moja prirodzenosť – moje city, pocity zamilovanosti, túžby – sú hriešne.
A že ak ich neprerobím, skončím zatratený. Nie len v očiach Boha, ale aj vlastnej rodiny.
Skrytý pred svetom, skrytý pred sebou
Roky som žil v tichu.
Skrýval som nielen svoju orientáciu, ale aj vlastnú jemnosť. Snažil som sa správať „mužsky“, nerozprávať o pocitoch, neukazovať, keď sa ma niečo dotkne.
A predsa to nepomáhalo.
Moje vnútro kričalo.
Myslel som si, že nie som dosť silný, keď ma to celé bolí.
Až oveľa neskôr som pochopil, že to nebola slabosť.
Bola to trauma.
Pomenovať bolesť, aby prestala byť hanbou
Keď som objavil pojem konverzná terapia, zistil som, že to, čo som zažil, nie je ojedinelé.
Podľa knihy Sexual Conversion Therapy: Ethical, Clinical and Research Perspectives ide o škodlivé a vedecky nepodložené praktiky, ktoré majú za cieľ „napraviť“ sexuálnu orientáciu človeka.
V mnohých prípadoch (vrátane toho môjho) sú tieto zásahy spojené s náboženskými skupinami.
Autori hovoria o psychologickej deštrukcii identity a o dlhodobých následkoch ako depresia, úzkosť či strata sebahodnoty.
A ja som si pri tom len v duchu povedal – áno. Toto všetko poznám.
Prečo o tom hovorím
Nie preto, že by som chcel vyvolávať súcit.
A nie preto, že by som sa chcel vymedzovať voči viere – aj ja som si prešiel duchovnou cestou.
Hovorím o tom preto, aby iné dieťa nemuselo prežiť tú samotu, ktorú som poznal ja.
Aby vedelo, že nie je chybou.
Že jeho prežívanie je súčasť ľudskej rozmanitosti.
Dnes
Dnes viem, že láska nie je hriech.
Sexualita nie je démon, ale prirodzený rozmer ľudskej bytosti.
Dnes viem, že keď niekto niekoho miluje, je to hodné rešpektu. Nie nápravy.
Hlas sa mi niekedy ešte stále trasie, keď rozprávam o minulosti.
Ale už nehovorí o hanbe.
Hovorí o pravde.
📚 Zdroje:
- Sexual Conversion Therapy: Ethical, Clinical and Research Perspectives – Shidlo, Schroeder, Drescher
- Vlastná skúsenosť autora príspevku (Eliot)
#ViAkt #EliotViakt #comingout #trauma #homofobia #sexualita #konverznaterapia #viacnezhambou
—
Projekt je realizovaný vďaka podpore Európskeho zboru solidarity v rámci Projektu solidarity. 🇪🇺
Pridaj komentár